Slováci môžu mať švajčiarsky dôchodok. Ak prekonajú strach z investovania a podielových fondov

Demografické ukazovatele hovoria, že o 30 rokov bude na každého ekonomicky aktívneho Slováka 1,2 dôchodcov. I napriek tomu si podľa minuloročného prieskumu Nadácie PARTNERS až 62 % pracujúcich Slovákov na dôchodok nesporí a spolieha sa iba na I. a II. pilier. Podľa odborníkov na osobné financie je to spôsobené nedostatkom informácií a zbytočnou obavou z investovania. Ak chcú však mať Slováci švajčiarske dôchodky, musia sa spoliehať na vlastné finančné sily, ktoré si rozložia v čase produktívneho veku, budú sa zodpovedne pripravovať na dôchodok a nebudú sa spoliehať iba na I. a II. pilier. Súčasťou tohto procesu je aj zjednodušenie pojmu investovanie a vzdelávanie Slovákov v tom, ako mu rozumieť,“ hovorí Juraj Juras, správca Nadácie Partners.  

Nadácia PARTNERS realizovala v spolupráci s agentúrou FOCUS reprezentatívny prieskum* aj na leto tohto roka. „Slovákov sme sa opýtali, či si pravidelne sporia, a ak áno, aké finančné produkty najčastejšie využívajú. Zistili sme, že o dlhodobé sporenie sa nezaujíma až 49 % zo 723 opýtaných. Z odpovedí zvyšných 51 % respondentov vyšla priemerná suma 64 eur, ktorú si pravidelne sporia,“ opisuje Juraj Juras, správca Nadácie PARTNERS. Z konkrétnych finančných produktov uvádzali respondenti najčastejšie životné poistenie so sporením (45 % respondentov), sporenie v II. pilieri (27 % opýtaných), sporenie v III. pilieri (13 % respondentov). Zhruba 6 % investuje do kúpy nehnuteľností a iba 5 % opýtaných dôveruje podielovým fondom.

KOĽKO SI ODKLADAŤ NA DÔCHODOK

Odborníci radia, že na dôchodok si musíme odkladať čo najskôr, kým sme produktívni a máme pravidelný príjem Prieskum Nadácie PARTNERS ukázal, že priemerná suma, ktorú Slováci odkladajú na pravidelné sporenie je 64 eur. No stačí na vytvorenie vysnívaného švajčiarskeho dôchodku? „Na to sa nedá jednoznačne odpovedať, rozhodujúcimi faktormi pri zabezpečení na dôchodok je jednak výška aktuálneho príjmu a rovnako aj vek sporiteľa,“ tvrdí Andrea Straková, odborníčka na osobné financie z Partners Group SK. Na vysvetlenie používa vzorec: vek/3 = % z príjmu, ktoré by mal klient investovať na zabezpečenie dôchodku. „Ak hovoríme o 30 ročnom človeku, pri vzorci vek/3 stačí, ak si sporiteľ odkladá 10 % príjmu. Pri príjme 1 000 eur hovoríme približne o 100 eurách. Ak zarába 300 eur, je to podľa vzorca 30 eur. Treba však povedať, že tieto sumy sa vzťahujú na to, aby si udržal príjmový štandard, teda aby s príjmom neklesol,“ dopĺňa A. Straková. Zabezpečenie na dôchodok je však dlhodobý proces, pri ktorom sa oplatí ísť skôr do rizikovejšieho portfólia finančných produktov, teda nie sporiť, ale investovať.

INVESTOVAŤ NEZNAMENÁ SPORIŤ SI

Podľa Andrey Strakovej je základným nedostatkom to, že ľudia nerozlišujú medzi investovaním a sporením. Sporenie pritom označuje za odloženú spotrebu: „Slováci často sporia na konkrétny účel, dovolenku, auto, rekonštrukciu domu, či štúdium detí. Dá sa povedať, že si vytvárajú rezervu, ktorú následne minú a výsledkom je, že uplynie veľa času a sú opäť na nule,“ vysvetľuje A. Straková. Investovanie je naopak kupovanie aktív, kedy investor kupuje aktívum a poberá pasívny príjem za jeho držbu. Pod aktívami sa rozumejú akcie a dlhopisy, výnos akcie je dividenda a výnos z dlhopisu je kupón. „Častým argumentom ľudí je otázka, kde na to majú vziať peniaze,“ hovorí A. Straková. No podľa nej základným pravidlom je vytvoriť si návyk odkladania určitej čiastky už v skorom veku. „Najsilnejším faktorom pri dlhodobej tvorbe kapitálu nie je ani tak výška a množstvo, ale čas sporenia, teda to, ako dlho peniaze pracujú,“ vysvetľuje.  

Najväčším rizikom investovania je pritom podľa odborníčky neinvestovať. „Nepoznám nikoho, kto by zbohatol sporením a môže za to inflácia,“ hovorí A. Straková. Dlhodobá inflácia je na úrovni 3 % a v dnešnej dobe ešte nižšia, čo sa odráža na historicky najnižších úrokových sadzbách. „Preto musíme hľadať aktívum, ktoré nám zarobí viac ako 3%, v opačnom prípade sa vystavujeme riziku, že reálna hodnota našich peňazí bude nižšia,“ dodáva odborníčka. 

POZOR NA EMOČNÝ NÁKUP A PREDAJ

Investovanie nie je racionálna, ale emočná veda. „Ľudia sa často nechávajú strhnúť možnosťou investovať do kúpy zlata alebo diamantov. Vždy si však treba položiť otázku: koľko budem inkasovať za to, že ich vlastním? Nič. Majú síce hodnotu, ale skutočnú hodnotu zistíme, až keď ich od nás niekto kúpi,“ tvrdí A. Straková. V prípade akcií je to naopak. Akcia má svoju hodnotu rovnakú aj niekoľko 100 rokov a vlastník poberá dividendu z jej držby. Pri dlhopisoch je to obdobné, je to aktívum a sporiteľ inkasuje z titulu jeho držby. Preto by mali tvoriť základ investovania práve akcie a dlhopisy. „Prax nám ukazuje, že Slováci by najradšej na dôchodok „investovali“ na bežnom účte a špekulovali s devízami, s akciami a so zlatom. Podielovým fondom sa vyhýbajú, pritom žiaden z nich nikdy v histórii neskrachoval,“ tvrdí A. Straková. V prípade podielových fondov dochádza iba k nárastu alebo poklesu, čo nie je strata. „Stratu bude mať investor len vtedy, keď podľahne emócii pri poklese fondu a hneď akciu predá, vtedy je stratový,“ dodáva.    

AKO SI VYBRAŤ PODIELOVÝ FOND

Na Slovensku je cez 600 podielových fondov od konzervatívnych až po dynamické, vo svete ich je dokonca cez 10 tisíc. „Produkt treba vyberať podľa toho, či obsahoval globálne trhy. Základným portfóliom by mali byť globálne akciové trhy a veľké spoločnosti, teda piliere ekonomík. Následne skôr korporátne dlhopisy, ako štátne,“ vysvetľuje A. Straková.  Podľa nej dobrý podielový fond už sám o sebe obsahuje 80-90 pozícii. „Predstavte si investíciu 30 eur do fondu, ktorý má 90 pozícii, čo znamená, že do jednej pozície ide 0,30 centov a kúpim si napríklad za 0,30 centov akciu Coca-Coly, alebo Microsoftu, či inej nadnárodnej spoločnosti, tým pádom viem ďalej diverzifikovať,“ dodáva odborníčka. Aký je teda správny postup pri výbere? Podľa Andrey Strakovej  si treba zadefinovať v prvom rade investičný horizont – teda obdobie, počas ktorého budú peniaze pracovať a odpovedať si na otázku, aká je miera rizika nárastu a poklesu, ktorú sme ochotní akceptovať.

·         Pri krátkodobých peniazoch, hovoríme o investičnom horizonte do 5 rokov, ide napríklad o stavebné sporenie, sporiaci účet, peňažný fond. V tomto prípade je vhodné konzervatívne investovanie.

·         Pri strednodobých peniazoch a investičnom horizonte do 15 rokov, využívame skôr tzv. balansované portfólia (napríklad sporenie na štúdium detí), v tomto prípade sú v poriadku poklesy do 15 % počas doby investovania.  

·         Pri dlhodobých peniazoch sa poklesy a nárasty môžu hýbať v rozpätí 30 – 40 %. Nepotrebujeme ich sledovať na dennej báze. Dlhodobé aktíva sa využívajú pri dôchodkoch a sú v horizonte 20 a viac rokov.