Väčšina Slovákov považuje svoju súčasnú finančnú situáciu za horšiu ako pred rokom 1989

Až 67 percent Slovákov tvrdí, že za dnešnú mzdu si kúpia menej ako pred revolúciou. 83 percent opýtaných si myslí, že sa ľudia v súčasnosti bez rozmyslu zadlžujú a 93 percent respondentov je presvedčených, že bez vysokého zadlženia sa mladá rodina k vlastnému bývaniu nedostane. Veľká väčšina Slovákov tiež vidí zmenu spoločenských a osobnostných hodnôt. Až približne deväť z desiatich respondentov tvrdí, že peniaze sú dnes pre ľudí dôležitejšie ako medziľudské vzťahy. Navyše podľa prieskumu viac pracujeme a máme menej voľného času.

Nadácia PARTNERS uskutočnila v spolupráci s výskumnou agentúrou FOCUS v auguste tohto roku reprezentatívny prieskum o finančnom správaní slovenských domácností. Popri iných otázkach zisťovala, ako ľudia vnímajú svoju finančnú situáciu dnes a pred novembrom 1989.

Viac ako polovica dospelých Slovákov (52 %) si myslí, že finančná situácia slovenských domácností sa po revolúcii zhoršila a že „priemerná domácnosť si teraz môže dovoliť menej ako pred novembrom 1989“. Naproti tomu len 14 percent považuje dnešnú kúpyschopnosť domácností za lepšiu a 22 percent považuje situáciu za približne rovnakú(12 percent nevedelo situáciu dostatočne dobre porovnať).

Dnešnú situáciu za horšiu považujú vo zvýšenej miere ľudia bez strednej školy (60 %), dôchodcovia (64 %), ľudia žijúci v domácnosti sami (70 %), rozvedení (67 %), ovdovení (69 %), obyvatelia banskobystrického (63 %) a košického (60 %) kraja.

Naopak o zlepšení finančnej situácie hovoria prevažne podnikatelia a živnostníci (28 %), tvoriví odborní pracovníci (25 %),  ľudia s vysokoškolským diplomom (23 %).

Tomáš Šerédi, Executive Manager finančno-sprostredkovateľskej spoločnosti PARTNERS GROUP SK, však ponúka iný zaujímavý pohľad. „Ďalším dôležitým aspektom porovnania je, ako dlho museli ľudia pracovať na kúpu konkrétnych tovarov. Na nákup bežných potravín aj tovarov dlhodobej spotreby dnes musíme odpracovať kratší čas ako pred rokom 1989. V bývalom režime predstavovali výdavky na potraviny a nealkoholické nápoje až 40 percent z celkových výdavkov, dnes menej ako 20 percent. Čo vzrástlo sú náklady na bývanie, no na druhej strane, na byty už netreba čakať v poradovníku a ľudia si môžu vybrať bývanie podľa vlastných preferencií.“

Medzi ďalšie viditeľné rozdiely pred a porevolučných ekonomicko-sociálnych podmienok patrí distribúcia príjmov. Príjmové nožnice sa z roka na rok otvárajú a majetkové rozdiely medzi príjmovo rozdielnymi skupinami ľudí zvyšujú. Práve tento fakt zrejme ponúka najlepšie vysvetlenie rozdelenia spoločnosti medzi tých, ktorým sa podľa vlastného názoru finančná situácia zhoršila (54 %), zlepšila (14 %) alebo je približne rovnaká (22 %).

Prieskum Nadácie Partners bol zameraný primárne na vnímanie finančnej situácie domácností a nie na ďalšie faktory s výrazným vplyvom na kvalitu života, ako napríklad dostatok a široký výber tovarov v obchodoch, možnosti kultúrneho vyžitia, dostupnosť a kvalita štátnych a verejných služieb, cestovanie. Sloboda v tvorbe, otvorené hranice, bezproblémový dovoz a vývoz tovarov a služieb bezpochyby prinášajú široké možnosti bohatého spoločenského vyžitia. Podľa prieskumu naň však máme menej času ako za socializmu. Až 89 percent respondentov zastáva názor, že dnes „ľudia viac pracujú a majú menej voľného času“ a 92 percent opýtaných súhlasí s tvrdením, že „peniaze sa pre ľudí stali dôležitejšie ako medziľudské vzťahy.