Bratislava alebo Košice? K ideálnym finančným mieram majú bližšie Košičania
Posledný prieskum Nadácie PARTNERS a agentúry Focus ukázal, že Slováci sú finančne podvyživení. Okrem toho, že podceňujú dôležitosť finančnej rezervy, majú vysokú bežnú spotrebu, neúmerne vysoké úvery a žiadne alebo minimálne dlhodobé aktíva. Z prieskumu však rovnako vyplynulo, že finančná kondícia v Bratislavskom a Košickom regióne sa líši. Porovnanie hovorí, že bližšie k ideálnym finančným mieram majú Košičania.
Odborníci na osobné financie sa zhodujú, že pomer ideálnych finančných mier je 10:20:30:40. „Pri zdravom rozložení financií platí jednoduché pravidlo. Najskôr si odložíme 10 % z platu do rezervy, 20 % využijeme na budovanie dlhodobých aktív, nie viac ako 30 % by nám pri správnom nastavení mali ukrojiť úvery a pôžičky a so 40 % zabezpečíme chod domácnosti a bežnú spotrebu,“ hovorí Martin Gduľa, odborník na osobné financie z Partners Group SK. No prieskum Nadácie PARTNERS priniesol zaujímavé zistenia. Aj keď z neho vyplynulo, že Slováci majú stále pomerne zlý prístup k vedeniu osobných financií, finančné správanie sa medzi jednotlivými regiónmi líši. Porovnanie Košického a Bratislavského regiónu ukázalo, že východniari pristupujú k plánovaniu osobných financií rozvážnejšie a sú bližšie k ideálnym finančným mieram.
FINANČNÚ REZERVU SI VYTVÁRA 59 % KOŠIČANOV. BRATISLAVČANOV AŽ O 5 % MENEJ
Minimálne 10 % z mesačného príjmujednotlivca či domácnosti by malo smerovať na vytvorenie finančnej rezervy, ktorá sa dá v prípade potreby použiť na preklenutie rôznych situácií. Ide o prípady ako dočasný výpadok príjmu počas dlhodobej práceneschopnosti, stratu zamestnania či opravu auta po nehode.
„Prvým predpokladom vytvárania rezervy je efektívne riadenie výdavkov. Pri vytváraní sporiacich návykov a rezerv pritom vždy platí pravidlo: Najprv zaplať sebe a potom ostatným,“ vysvetľuje Martin Gduľa.
Hoci by si mal pravidelne bokom odkladať každý z nás, z prieskumu Focus vyplynulo, že až 39 % východniarov vytváranie rezervy podceňuje a z výplaty si nič neodloží. No toto percento je oveľa nižšie v porovnaní so západom, kde si rezervu nevytvára až 46 % obyvateľov. Pri bližšom nahliadnutí do výsledkov prieskumu si 39 % Košičanov dokáže odložiť maximálne 10 % z príjmu, viac ako 10 % z výplaty si do rezervy odloží 20 % opýtaných. „Optimálna výška hotovostnej finančnej rezervy by mala pritom tvoriť šesťnásobok mesačného príjmu,“ varuje Martin Gduľa. Podľa prieskumu má takúto rezervu vytvorených iba 12 % košických a 16 % bratislavských domácností. Dvoj až päťnásobok má v rezerve zase 27 % domácností z východu a 13 % domácností z Bratislavského regiónu.
AŽ 46 % KOŠIČANOV SA SPOLIEHA NA DÔCHODOK OD ŠTÁTU. V BRATISLAVE O 2 % VIAC
Podľa odborníkov na financie by malo optimálne až 20 % z príjmov smerovať do vytvárania dlhodobých aktív. „Táto oblasť je obzvlášť dôležitá pre živiteľov rodín, ktorí splácajú hypotéku a zabezpečujú hlavný zdroj príjmov v domácnosti,“ varuje Martin Gduľa. Najbežnejším prostriedkov na zabezpečenie ochrany príjmu pred výpadkom je životné poistenie. „Vhodne nastavené životné poistenie pomôže rodine zmierniť straty a vykryť obdobie v prípade závažných udalostí, kedy nie je rodina schopná splácať svoje finančné záväzky, no rovnako o ňom môžeme hovoriť aj ako o sporení na dôchodok,“ vysvetľuje Martin Gduľa.
Podľa prieskumu sa pred dlhodobým výpadkom príjmu chráni životným poistením 51 % Košičanov a až 49 % ho nepovažuje za dôležité. Až 38 % opýtaných Košičanov uvádza, že má pre takýto prípad vytvorenú dostatočnú finančnú rezervu. V Bratislavskom regióne do budúcnosti hľadí ešte menšie percento opýtaných. Podľa prieskumu si uzatvorilo životné poistenie iba 31 % respondentov a s dostatočnou rezervou sa chráni ani nie tretina obyvateľov regiónu. Sporenie na dôchodok nerieši až 46 % Košičanov a o dve percentá viac Bratislavčanov. Dôležitosť zabezpečenia na dôchodok si plne uvedomuje necelá tretina (32 %) respondentov z Košického kraja. Čo sa týka Bratislavského kraja, aj v tomto prípade sa viac respondentov spolieha na dôchodok od štátu. Nad rámec povinného dôchodkového zabezpečenia si sporí iba 29 % opýtaných z Bratislavského kraja.
KOŠIČANIA PRISTUPUJÚ K ÚVEROM OPATRNEJŠIE. VIAC AKO 43 % ICH ODMIETA
Podľa pravidiel správneho rozloženia financií byvýška úverov v domácnosti nemá presiahnuť 30 % príjmov. Za touto hranicou môže byť už bežný chod rodiny, ako aj schopnosť financovať ďalšie potreby, ohrozený. Jedna z otázok prieskume mapovala vzťah respondentov ku kategórii úverov. Odpovede hovoria samé za seba. Za veľmi užitočné považuje úvery až 14 % východniarov a o percento viac respondentov zo západného Slovenska. Pozitívne je, že až 43 % Košičanov úvery vyslovene odmieta využívať, 38 % sa im vyhýba alebo ich využíva iba výnimočne a iba 6 percent si prostredníctvom úveru financuje bývanie.
Respondenti z Bratislavského kraja majú k úverom o ústretovejší vzťah. Odmieta ich využívať 40 % respondentov, 33 % sa im vyhýba alebo využíva iba výnimočne a 7 % si úverom vypomáha pri financovaní bývania.
KOŠIČANIA ŽIJÚ NAD „SVOJE POMERY“. NO BRATISLAVČANIA EŠTE VIAC
Na bežnú finančnú spotrebu v domácnosti by malo ísť maximálne 40 % z mesačných príjmov rodiny.„Ide spravidla o výdavky spojené s bežnou prevádzkou domácnosti – stravu, oblečenie, cestovné, kultúru či voľný čas,“ opisuje Martin Gduľa. Finančná bilancia je podľa neho vždy postavená na vzorci príjem sa rovná výdavkom. „U Košičanov tvoria nižšiu časť výdavky na cestovanie, naopak vyššia časť prostriedkov a nárazové míňanie smeruje na spotrebný tovar, a musím povedať, že niekedy aj nad rámec možností,“ vysvetľuje Martin Gduľa. Podľa Andrei Strakovej, odborníčky na financie z Partners Group SK, zase Bratislavčania míňajú veľa na stravu a stravovanie mimo domova, hobby a voľnočasové aktivity, oblečenie a celkovo náročnejší životný štýl. „V Bratislave si veľa klientov a rodín žije nad „svoje pomery“. Prioritou je okamžitá bežná spotreba, dokonca viac, ako vytváranie rezerv, či dlhodobých aktív,“ hovorí Andrea Straková. Tento vzťah k financiám potvrdzujú aj výsledky prieskumu. Respondentov sme sa pýtali, ako by naložili s vyšším obnosom peňazí (100 000 eur), ku ktorému by sa dostali. Až 35 % Bratislavčanov by si okamžite kúpilo nehnuteľnosť, 7 % lepšie auto, 9 % by peniaze použilo na rodinnú exotickú dovolenku, 13 % na splatenie dlhov a iba 24 % opýtaných by si peniaze uložilo na horšie časy. Naopak, Košičania by si aj v tomto prípade poradili rozumnejšie. Približne 28 % by peniaze použilo na kúpu nehnuteľnosti, 5 % na nové auto, 6 % by z peňazí zaplatilo rodinnú dovolenku, 8 % splatilo dlhy a až 41 % z nich by si odložilo na horšie časy.
„Vyvážená spotreba sa dá dosiahnuť jedine vtedy, ak má klient perfektný prehľad o svojich príjmoch a výdavkoch. Klientom radím, aby si zaznačili, na čo konkrétne minuli počas mesiaca svoje peniaze. Často zistia, že veľa položiek bolo zbytočných. Prehľadom si klient vytvorí priestor na ozdravenie mesačného rodinného rozpočtu a zistí, že naozaj môže sporiť či vytvárať finančnú rezervu,“ dodáva Martin Gduľa.
Reprezentatívny prieskum realizovala Nadácia PARTNERS v spolupráci s agentúrou Focus na jeseň minulého roka pri príležitosti iniciatívy DEŇ FINANČNEJ GRAMOTNOSTI, ktorý každoročne pripadá na 8. septembra. Cieľom prieskumu bolo zmapovať finančné správanie a vzťah Slovákov k osobným financiám a na základe výsledkov nastaviť aktivity, ktoré pomôžu vzdelávaniu verejnosti v oblasti finančnej gramotnosti. V najbližších dňoch – 6. a 7. mája prichádza spoločnosť PARTNERS GROUP SK do Košíc s iniciatívou DNI FINANČNEJ GRAMOTNOSTI. Počas týchto dvoch dní bude mať spoločnosť v nákupnom centre Aupark postavený informačný stánok, v ktorom budú odborníci na osobné financie radiť verejnosti, ako najlepšie spravovať rodinné financie a zvyšovať tak úroveň finančnej gramotnosti.